Geológia

Malé Karpaty sú najzápadnejším jadrovým pohorím centrálnych Západných Karpát. Vystupujú v rámci dlhého (necelých 100 km), ale relatívne úzkeho (max. približne 15 km) hrastu v smere juhozápad - severovýchod, ktorý oddeľuje Viedenskú panvu od Dunajskej. Zlomové obmedzenie voči Dunajskej panve sa označuje ako malokarpatský zlom a spolu s ostatnými zlomami v Malých Karpatoch vykazuje síce slabú, ale dosť častú seizmickú aktivitu.

Vznik hrastu poklesovými zlomami



Centrálna časť Malých Karpát – jadro a aj širšie okolie Modry - Harmónie je budované predovšetkým kryštalickými horninami, ktoré sa začali usadzovať v starších prvohorách (geologické obdobie silúr) pôvodne ako piesčito-ílovité sedimenty (usadeniny) s prímesou vulkanického (sopečného) materiálu. V posledných štádiách sedimentácie sa usadzovali jemné ílovité horniny spolu so slienitými vápencami. Všetky tieto sedimentárne horniny boli neskôr vplyvom horotvorných procesov slabo premenené (metamorfované) na rôzne typy kryštalických bridlíc. Vulkanické horniny boli metamorfované na rôzne typy amfibolitov. Približne pred 350 - 340 mil. rokov (vrchný devón - spodný karbón) do hornín vnikla magma modranského žulového masívu, pričom boli okolité horniny kontaktne metamorfované na sericiticko-chloritické fylity a rohovce. Karbonáty boli kontaktne premenené na kryštalické vápence a vápenato-silikátové rohovce, zvané erlány. Pekný výskyt takýchto erlánov sa nachádza v okolí Dolinkovského vrchu, kde možno nájsť kryštály granátov vo veľkosti do 5 mm a tiež diopsid, epidot, vezuvián a wollastonit.
Každé jadrové pohorie má okrem jadra aj svoj obal a v Malých Karpatoch ho tvoria predovšetkým druhohorné sedimentárne horniny. Obal sa zväčša nachádza na okrajoch jadra, avšak vplyvom horotvorných pohybov (príkrovy, zlomy) sa môže presunúť aj do centrálnych častí pohoria. Tak je to aj v oblasti Modry - Harmónie, kde je obal tvorený strednotriasovými kremencami s vložkami pestrých ílovito-piesčitých bridlíc.

Geologická mapa oblasti, ktorou vedie banský náučný chodník



Vysvetlivky ku geologickej mape
Kvartér
1. fluviálne, litofaciálne nečlenené hliny, piesčité hliny, hlinité piesky až štrky dolinných nív riek a potokov
2. nerozlíšené svahové sedimenty
Trias
3. pestré ílovito-piesčité bridlice s vložkami kremenných pieskovcov (spodný trias)
4.    lúžňanské súvrstvie: kremence, kremenné pieskovce, zlepence, sporadicky piesčité bridlice (skýt)
Perm
5. devínske súvrstvie: bazálne polymiktné arkózové brekcie, zlepence a arkózové pieskovce (vrchný perm)
Paleozoikum; Kryštalinikum (modranský masív)
6. dvojsľudové granodiority až granity
7. biotitické a muskoviticko-biotitické granodiority až tonality
Metamorfované horniny; Pernecká skupina (silúr - devón)
8. mramory a erlány
9. fylity, metapelity, biotitické metapieskovce a metadroby s polohami grafitických bridlíc
10. fylity s vyšším obsahom grafitickej hmoty
11. aktinolitické amfibolity
Všeobecné vysvetlivky
12. predpokladané a zakryté zlomy
13. zistené a zakryté línie čiastkových alpínskych príkrovových jednotiek
14. zóny mylonitizácie
15. banské diela mimo prevádzky
16. kameňolomy mimo prevádzky